Náboženské pomery

Horná Nitra bola podľa písomného dokladu súčasťou Ostrihomského arcibiskupstva. Predpokladá sa, že počas osídľovania regiónu bolo všetko obyvateľstvo pokrstené.

Na začiatku osídlenia plnil náboženské úlohy pre Čavoj kostol v Kostolnej Vsi.
Podľa záznamov vo Vlastivednom zborníku obcí Slovenska (I., str. 284) v rokoch 1431-1434 prepadli obec prívrženci husitov Peter z Lieskova, Jakub z Motešíc a Tomáš Kerek z Lipníka.
Táto, ale aj iné „spanilé jízdy“ prívržencov husitov sa nutne odrazili aj v náboženskom živote čavojčanov. V obci sa uchytilo husitské vierovyznanie, ktoré neskôr korešpondovalo s protestantizmom a udržalo sa pomerne dlhé obdobie, súc podľa determinované hustiskou bibliou a kalichom, čiže prijímaním pod obojím spôsobom.

História farnosti

Farnosť v Čavoji bola cirkevne zriadená 15. septembra 1789.
V roku 1611 Čavoj patril do farnosti Kostolná Ves, od roku 1755 do farnosti Valaská Belá.

V začiatkoch bola v obci dočasná farnosť pod vedením miestneho kaplána, ktorý mal povinnosti a práva sídelného farára.

Kostol sv. Doroty
Pôvodný rímsko-katolícky kostol v obci bol postavený v roku 1611 pravdepodobne počas prvej vlny rekatolizácie nitrianskeho regiónu.

Vybudovaný je v renesančnom slohu s veľkým priestorom medzi vežou a bočným oltárom. Kostol mal dva zvony.
Prvý bol uliaty v roku 1668, vážil 400 kg, bol na ňom zobrazený sv. Juraj s drakom a nápis  „Omnis spiritus laudat Dominum“ – Každý duch chváli Pána.
Druhý zvon bol z roku 1699, vážil 250kg a mal nápis „Gloria in eccelsis Deo“ – Sláva Bohu na výsostiach.

Z pôvodného kostola sa zachoval iba základ veže a svätyňa s lunetovou klenbou pri malom oltári.

Pôvodne menší kostol bol obnovený a prestavaný v roku 1789. Vynovený objekt mal polygonálne presbytérium (svätyňu) s valnou klenbou. Loď kostola a chór mali rovnaký strop.

Na prelome 70.-80.tych rokov 19. storočia bol zväčšený o priečnu loď, situovanú kolmo na pôvodnú stavbu.

Počas 2. svetovej vojny bol kostol značne poškodený. Po jeho oprave v roku 1949 bol v prístavbe kostola novoinštalovaný, majstrom Otokarom Vážanským opravený organ.
30. októbra 1949 bol kostol vysvätený, zasvätený sv. Dorote.

V roku 1993 bol renovovaný hlavný oltár v kostole. V roku 1972 mal v kostole primície novokňaz Jozef Čičmanec.

V súpise sakrálnych pamiatok sa spomína baroková monštrancia a dva drevené, rezbársky zdobené svietniky z 18. storočia.

Lurdská jaskyňa
V auguste 1951 bola v obci, počas pôsobenia správcu fary Jána Tarábka, postavená Lurdská jaskyňa.

Kňazi pôsobiaci v našej obci

Prvým čavojským dušpastierom bol p. Teofil Škultéry – františkánsky kňaz, ktorý prišiel v roku 1796 z kláštora v Beckove. Prvý krst v Čavoji vykonal 2. Októbra 1789, prvý sobáš 8. novembra 1789 a prvý pohreb 4. novembra 1789.

  • 1792 – 1794 františkán p. Jonáš Urbanič
  • 1794 – 1798 Ján Minarovič
  • 1798 – 1805 Imrich Šmacho
  • 1798 – 1799 spravoval farnosť františkán z prušťanského kláštora p. Hilarion Kuhajda
  • 1799 – 1801 Ján Dobray, ktorý bol ako bohoslovec nitrianskeho seminára členom Bernolákovho Tovarištva
  • 1801 – 1802 Ján Buček
  • 1802 – 1810 Jozef Cuk, člen Bernolákovho Tovarišstva

Tovarišstvo – V roku 1790 kňaz Anton Bernolák vydal tlačou slovenskú gramatiku – Grammatica Slavica, čím uzákonil spisovnú slovenčinu. V roku 1792 vzniklo združenie Slovenské učené tovarišstvo, ktoré v rokoch 1792 – 1795 vydávalo slovenské knihy kazateľné, dejepisné, hospodárske, ktoré členovia Tovarišstva odoberali a šírili po dedinách slovenskú vzdelanosť. V roku 1828 bolo vo farskej knižnici v Čavoji asi 10 kníh vydaných Tovarišstvom.

  • 1810 – 1834 František Záni – k jeho pôsobnosti v Čavoji sa viaže stavba farského úradu, sakristie kostola, oprava ohrady kostola, oprava strechy kostola
  • 1834 – 1841 Anton Pokorný
  • 1841 – 1848 Adam Hvorečný
  • 1848 – 1861 Daniel Hollý
  • 1861 – 1869 Karol Zlatáry – počas jeho pôsobenia v roku 1863 sa slávilo tisíce výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. V tomto jubilejnom roku pokrstil niektorých čavojských chlapcov na mená Cyril a Metod.
  • 1869 – 1871 Ján Lerch
  • 1871 – 1885 Štefan Hanták
  • 1885 – 1891 Juraj Prokša
  • 1891 – 1913 Ján Čulen
  • 1913 – 1922 Rudolf Czeizel
  • 1922 – 1933 Jozef Dvonč
  • 1934 – 1938 Imrich Kyjaček
  • 1938 – 1940 Jozef Cibuľa
  • 1940 – 1946 Ján Škovránek
  • 1946 – 1953 Ján Tarábek
  • 1954 – 1963 Štefan Sigotský
  • 1963 – 1968 Jozef Mikula
  • 1968 – 1969 Jozef Kúdela (maľoval obrazy)
  • 1969 – 1971 Milan Jedinák
  • 1971 – 1972 Milan Šamaj, od roku 1992 pôsobí v trnavskom arcibiskupstve
  • 1972 – 1974 Bernardín Šipkovský
  • 1974 – 1984 František Horský
  • 1984 – 1990 Viktor Zboran
  • 1990 – 1992 Štefan Nižník, od roku 1993 je správcom farnosti Valaská Belá a do roku 1997 spravoval aj farnosť Čavoj
  • 1997 – 1999 Jozef Holka
  • 1999 – 2004 Anton Kožak
  • 2004 – 2012 Mgr. Andrej Guniš
  • 2012 – 2015 Mgr. Viktor Mičuda
  • 2015 –         Mgr. Pavol Berka

Chrámový spevácky zbor sv. Doroty

Vedúca zboru: Jarmila Krištofová
Organistka: Jarmila Sýkorová

Spevácky zbor vznikol počas pôsobenia správcu farnosti Štefana Nižníka v roku 1990. Zakladateľkou a súčasne prvou vedúcou zboru bola Blanka Kulichová.
Prvou organistkou bola Janka Svitková z Nitrianskeho Rudna, po nej Ján Novotka.

Po ukončení pôsobenia Vdp. Štefana Nižníka vo farnosti zbor pokračoval pod vedením Jarmily Krištofovej. Úlohe organistiek sa formovali Jarmila Krištofová, ml. a Miroslava Súderová.

Názov Chrámový spevácky zbor sv. Doroty mu dal v roku 1998 vtedajší pán farár Jozef Holka. Za jeho pôsobenia sa zbor začal zúčastňovať rôznych prehliadok a festivalov. Účinkoval vo viacerých farnostiach pri sv. omši, napr. v Novákoch, Prievidzi, Čičmanoch, Rajeckej Lesnej, Návojovciach, Kostolnej Vsi a dvakrát v Českej republike v družobnej obci Branišovice.

Od roku 1999 zbor pôsobí každoročne na Festivale mariánskych pútnických piesní v Bystričanoch.

Od decembra 2005 sa hre na organ pre zbor venuje aj Jana Krištofová a Marta Gážiková, ml.

Chrámový spevácky zbor vo svojej farnosti pravidelne obohacuje svojím spevom nedeľné bohoslužby a iné cirkevné obrady.

Počet členov sa pohybuje od 20 do 25.

Život a životopis sv. Doroty

Narodila sa v Césareji. Žila na konci 3. a začiatku 4. storočia. Pre kresťanskú vieru bola prenasledovaná, mučená ohňom a na škripci a nakoniec sťatá.

Legenda o sv. Dorote glorifikuje stálosť vo viere a v názore napriek najukrutnejšiemu prenasledovaniu. Dorote, dcére vysokého rímskeho hodnostára vyhnaného pre kresťanský svetonázor do Kapadócie, sa núka manželstvo a šťastie za cenu, že sa zriekne kresťanstva. Napriek mučeniu si svoju vieru zachová. Spolu s inými stredovekými legendami sa legenda o svätej Dorote šírila od 14. storočia odpismi latinskej predlohy a náboženkými tlačami.

Sviatkom sv. Doroty je 6. február.
Jej atribútmi sú ruže v rukách alebo vo vlasoch, alebo košík s tromi ružami a tromi jablkami, ktorý  drží anjel. Niekedy je zobrazená so sviecou a ovocím, ktoré prináša Bohorodičke alebo Ježiškovi. Bola patrónkou záhradníkov.

Významnou pamiatkou obľúbenosti legendy o svätej Dorote je nástenná maľba na severnej stene  kostola svätého Jakuba v Levoči, ktorú tvorí 20 obrazov v časovej postupnosti deja života sv. Doroty.
Maľba  vznikla okolo roku 1420. Obrazy tvoria najrozsiahlejší cyklus tejto legendy v strednej Európe. Sú zoradené v dvoch radoch nad sebou. Vrchný rad sa číta sprava doľava, spodný opačne.

Životopisy svätcov a svätíc, ktorých sochy alebo obrazy sa nachádzajú v našom kostole

Sv. Jozef
Sv. Jozef, hlava svätej rodiny, bol pestúnom Pána Ježiša a pred zákonom bol jeho otcom a manželom Panny Márie. Pochádzal z kráľovského rodu, bol potomkom kráľa Dávida. Narodil sa v Betleheme, no potom neskôr sa presťahoval do Nazareta. Bol chudobným tesárom.

Behom stáročí si ho uctievali rozliční remeselníci, ktorí pracovali s drevom. V 12.-13. storočí si sv. Jozefa niektoré rehole vyvolili za patróna, uctieval ho napr. sv. František Asiský, františkáni, dominikáni, sv. Terézia z Avily.

Jeho sviatok, ktorý slávime 19. marca, patrí medzi prikázané (u nás na Slovensku je tento sviatok dišpenzovaný, čiže nie prikázaný). Pápež Pius XII. zaviedol sviatok sv. Jozefa Robotníka 1. mája, ktorý je však len spomienkou.

Sv. Terézia z Lisieux (Terézia od Dieťaťa Ježiša)
Sv. Terézia z Lisieux sa narodila 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku ako posledná z deviatich detí Ľudovíta a Zélie Martinových (blahorečení 19. 10. 2008 v Lisieux). Rodičia dávali veľký dôraz na výchovu dievčat tým, že im dávali dobrý kresťanský príklad.
Terezka mala sotva 4 roky, keď jej zomrela mama. Výchovou a starostlivosťou o dievčatá sa zaoberal otec. Presťahoval sa spolu s nimi do Lisieux.
Keď mala 10 rokov, ťažko ochorela. Päť rokov chodila do školy u sestier benediktínok. V roku 1884 bola na prvom svätom prijímaní a prijala tiež sviatosť birmovania. Už v roku 1887 skúšala vstúpiť na Karmel v nedospelom veku, preto išla s otcom do Ríma prosiť pápeža o povolenie výnimky. Súhlas však hneď nedostala. Do kláštora vstúpila o pol roka neskôr.

V januári 1889 dostala rehoľné rúcho a meno Terézia od Dieťaťa Ježiša. 8. septembra 1890 zložila sľuby a o tri roky neskôr jej zverili úlohu pomocnej magistry noviciek. Túto úlohu plnila počas 4 rokov až do smrti. Zomrela po niekoľkých mesiacoch choroby na tuberkulózu vo veku 24 rokov.

Už 26 rokov po jej smrti bola vyhlásená za blahoslavenú. V roku 1927 ju pápež Pius XI. vyhlásil spolu so svätým Františkom Xaverským za hlavnú patrónku misií a v roku 1944 bola vyhlásená za druhú patrónku Francúzska, spolu so svätou Janou z Arku. Ján Pavol II. ju 19. októbra 1997 vyhlásil za Učiteľka cirkvi.